Som pes. Taký ten úplne normálny domáci drobec. Mám skvelú paničku, ktorá ma väčšinou chápe. Teda… povedzme, že sa naozaj snaží. Niektoré moje nápady jej však asi navždy zostanú záhadou. Prečo štekám na vysávač? Prečo bežím za každým listom, ktorý sa pohne? A prečo potrebujem trikrát obísť misku, kým sa pustím do jedla? To sú otázky, na ktoré jednoducho netreba poznať odpoveď.
Svet sa však mení. Čo bolo včera zvláštne, je dnes úplne normálne. Tak si hovorím, prečo by to so mnou malo byť inak?
Keď som bol malý, videl som v televízii geparda. A teda… to bolo niečo! Rýchly, svižné labky, žiadne zbytočné zastávky, všetkých predbehol a všetko zvládol. V tej chvíli som mal jasno: raz budem ako on.
Lenže potom prišlo malé zistenie. Som pes. Nie som gepard. A navyše som tak trochu… menší a pomalší.
Moje tempo jednoducho nie je gepardie. Keď niekto beží predo mnou, väčšinou ho nedobehnem. To však neznamená, že to vzdám. Bežím, skáčem, trénujem a skúšam to znova. Snov sa predsa netreba vzdávať len preto, že na ne nemáš správne dlhé nohy.
Moja panička to nejako vycítila. Vie, že nechcem byť len gaučový povaľač. Chcem behať, objavovať, vystrájať a byť každý deň o kúsok viac Gepardo.
A tak mi Gepardo kúpila. Nová bašta mi už vonia v miske.
Možno zo mňa nikdy nebude skutočný gepard. Každý veľký sen však začína malým krokom. A ten môj začína v miske.
Gepardo – pre psy s veľkými snami.
Be Gepardo.